V roku 1932 to začalo .....

Takmer ďevaťdesiat rokov je už od tých čias, čo bol založený futbalovo-športový klub v Brvništi. Keď spomíname na tridsiate roky, v mysli sú zachované aj smutné časy. Bola nezamestnanosť, hospodárske krízy, bieda, utrpenie. Po dedinách stredného Slovenska väčšinou biedny život. V takýchto podmienkach sa rodil futbalový klub. Mladosť prekypovala. Či v Púchovskej, Zliechovskej alebo Papradnianskej doline, všade bolo rovnako. Ohromná vôľa a chuť priaznivcov futbalu postupom času prekonávala prekážky.

Zo spomienok našich rovesníkov sme sa dozvedeli, aké mali ťažkosti pri stavbe ihriska. Z "pľacu" Prúdy museli odstrániť tŕnie, lopatami a čakanmi vyplanírovať plochu. Dielo sa podarilo, pretože futbal sa hral.

Naväzovať kontakty s existujúcimi mužstvami, ktoré boli od Brvnišťa vzdialené desiatky kilometrov nebolo ľahké, spomína Jakub Kucharík, Jozef Chmulík, Rudolf Jágrik, Ľudovít Španihel, Pavol Pobočík a ďalší. Na zakúpenie futbalovej lopty bolo treba požičať od tých čo boli "zámožnejší". Pochopenie mali vtedajší obchodníci ako i učiteľ Ján Korauš. Z plátna, ktoré sa kúpilo zo zapožičaných peňazí, v domácnostiach kde mali šijacie mašiny ušili prvé dresy s hviezdou. Na cestovné peniaze nebolo treba, pretože za súpermi sa cestovalo najviac peši. Náhradou za kopačky boli topánky tzv. Lipianky. Zápal pre prevádzanie športu nepoznal v uvedených časoch prekážky, ktorých bolo neúrekom.

Do rokovania a prípravy výstavby sa zapojili aj ďalší priaznivci športu. Predstavitelia obce po dlšom naliehaní dali súhlas k výstavbe ihriska. Do akcie výstavby ihriska sa napojili viacerí priaznivci futbalu a bývalí aktívni futbalisti ako J. Kucharik, Št. Kucharik, Šištíkovci, J. Janáček, Ľ Španihel, J. a G. Rogovci, R. Jágrik a ďalší.

Ešte v roku 1943 sa spoločne prikročilo k stavbe ihriska. Muselo sa vtedy posunúť o niekoľko metrov aj riečište Papradnianky. Vedenie urbárskej obce povolilo vyrúbať v lese niekoľko stromov, z ktorých sa porobili hate. Pri zvoze týchto stromov bezplatne pomohli niektorí povozníci konskými poťahmi.

Pri začatí stavby pracovali na budovaní ihriska denne desiatky brigádnikov, športovcov. I počas stavby býval hodinový tréning, ale bránky boli kamene. V roku 1944 na stavbe ihriska pracovali aj brigádnici, ktorí boli presunutí zo stavby vojenských zákopov. Fr. Hároník a Kl. Klabník, ktorí vykonávali na týchto stavbách vedúcich pracovísk, budovali ihrisko aj na úkor vojenských zákopov. Najmä po organizačnej stránke veľmi pomohol Gustáv Hajčík.

V roku 1944 sa na ihrisku hrávali už futbalové zápasy, ale iba mimo súťaže. Vtedajší futbalový kolektív (jedenástka) bol na tie časy dobrým súperom aj lepším futbalovým jedenástkam, ktoré hrali vyššie súťaže: Bytča hrala slovenskú divíziu a iné kluby. Obstojne dokázali zohrať futbalový zápas aj s ligovou Považskou Bystricou. V roku 1945 sa spomínaný kolektív rozpadol odchodom viacerých futbalistov a tiež odchodom na vojenskú službu.

Takto oslabený futbalový oddiel začal v roku 1947 hrať súťažné zápasy. Zaznamenávame víťazstvo nad ligovým klubom Považskej Bystrice v pomere 2:1. V čase pred rozpadom jedenástky v hre vynikali jednotlivci V. Mikušík a Fortuník J. v bránke, Ľ. Mikušík v obrane, v zálohe Gáborík S., J. Smokoň, Št. Kalivoda a J. Šuko v útoku.

V období rokov 1948-1949 úspešne hráme v 3. triede žilinského kraja, kde sa stávame víťazom. V tomto období sú pamätné najmä výsledky: v Dolnom Hričove 1:3, v Kotešovej 0:2, v Závodí 0:1, v Trnovom 1:2, v Turí 0:5, v Svederníku 1:6, v Brodne 0:3. V tomto období spomíname na Filipa Čapliara, ktorý stál na čele výboru, keď pod jeho vedením sa v tom čase hrával v Brvništi kvalitný futbal a ktorý mal zmysel pre rozvoj ďalších športov najmä volejbalu.

V rokoch 1959-1962 sa nám podarilo v akcii "T" vybaviť výstavbu kabín v prvej etape, na ktorú sme zapezpečili i potrebný materiál. Akcia neskôr prešla do akcie "Z" a bola dokončená za predsedovania predsedu MNV Klementa Šterdasa.

Úspešné roky futbalu

Rok 1960

Od roku 1960 začína znovuobrodenie futbalu v Brvništi. Mužstvo TJ Slovan zápolilo v 2. triede o prvú priečku v tabuľke. Umiestnilo s na 2. mieste, iba o bod za Spartakom Dubnica B. Stalo sa však víťazom súťaže slušnosti pred Šebešťanovou.

Rok 1960 je zapísaný vo vedomí mnohých športovcov ako rok nadviazania družby s TJ Hovězí. Prvé meranie síl na súperovom ihrisku skončilo našim víťazstvom 4:0, keď góly vsietili Kucharík 3 a Kuchalík 1. Odveta v Brvništi sa skončila vysokým víťazstvom 7:2. O góly sa podelili: Šištík 3, Kucharík 3 a Kuchalík 1.

V porovnaní s rokmi minulými nastáva vo futbale ako i v iných športoch nová éra. Telovýchovná jednota poriada prvý viacdňový zájazd do Vysokých Tatier a Levoče. Pred dvadsiatimi rokmi futbalisti tam remizovali so Slovanom Levoča 4:4. Úspešní boli Šištík 2, Kucharík 1 a Gardoň 1. Hralo sa tam ešte stretnutie v hádzanej a volejbale.

Za víťazstvo v súťaži slušnosti nám OV ČSTV ponúkol atratkívny zápas. Za účasti 600 divákov sme sa stretli s jedenástkou Kórejských študentov a zvíťazili sme 10:1.

Rok 1961

V tomto roku družstvo tuho bojovalo o prvé miesto so Slavojom Beluša, ktorý postúpil do 1.B triedy. Naším sa v poslednom zápase nedarilo. Remíza so Spartakom Považská Bystrica "C" 1:1 nám prekazila ďalšie plány. Gól Šištíka nestačil na postup.

Rok 1962

Prvý majstrovský zápas bol odohraný na domácom ihrisku s TJ Žiar Papradno v pomere 3:3. Na derby stretnutí bolo prítomných 1500 divákov. Odvetu sme vyhrali 1:3 tiež za početnej návštevy gólmi Kucharíka 2 a Šištíka. Zasa nám uniká prvenstvo. Umiestňujeme sa o dva body za N. Dubnicou.

Rok 1963

Konečne sa splnili naše túžby a predsavzatia. TJ Slovan Brvnište sa stal víťazom okresnej súťaže a postupuje do novozriadenej súťaže I. B triedy. Druhé miesto obsadili považskobystrickí futbalisti B. Brvništania hrali v tejto súťaži iba jednu sezónu. Vyhrali súťaž a postúpili.

Rok 1964

V ročníku 1964-1965 TJ Slovan Brvnište vyhral I.B.triedu. O tri body za ním sa umiestnili futbalisti Kysuckého Nového Mesta B. Brvnište vybojovalo najvyššiu súťaž v histórii: I.A. triedu.

Rok 1965-1967

Prvý majstrovský zápas I.A triedy bol v znamení veľkého sviatku v obci. Hostili sme výborné mužstvo Dolného Kubína, nad ktorým víťazíme 3:1. Góly: Kucharík z jedenástky, Stančo a Bartoš. Začali sa písať slávne dni futbalu. Bojujeme o postup do oblastnej súťaže v Trenčianskych Tepliciach. Prehrávame 3:2 s Hronovom. Zostáva nám 4. miesto s rovnakým počtom bodov ako Lokomotíve Vrútky. Éra víťazstiev, vynikajúcich výsledkov a súbojov sa končí 18. 7. 1967, keď hráme posledný majstrovský zápas I.A triedy v Sučanoch. Prehrávame 4:0. Skončili sme na predposlednom mieste v tabuľke. Zostúpili sme do I.B triedy.

O úspešných sedem rokov futbalu sa najviac pričinili: K. Baštek, F. Smädiš, F. Čakajík, Ing. I. Pobočík, M. Kucharík, Ing. J. Kuchalík, I. Babiar, P. Počiatek, P. Hajčík, K. Lefík, M. Kaník, M. Pobočík, J. Stančo, F. Bartoš, V. Pacúch a niektorí ďalší, ktorí občas striedali a nastupovali zriedkavejšie.

Roky 1967-1968

Hráme v I. B triede. Naše mužstvo skončilo na 12. mieste, čo znamenalo ešte záchranu.

Roky 1968-1969

Situácia vo futbale sa podstatne zhoršila. Mužstvo sa umiestňuje na poslednom mieste

Roky 1969-1970

Rýchly pád mužstva. Umiestnili sme sa až na 10. mieste. V tomto období má mužstvo veľmi malý káder hráčov, pretože po odstupe bývalých funkcionárov nebolo snahy nahradiť týchto novými zanietenými funkcionármi, a preto do ďalšieho súťažného obdobia nemal kto prihlásiť mužstvo do súťaže na OV ČSZTV.

Počas úspešných desiatich rokov mužstva dospelých, nevyvinuli funkcionári futbalového oddielu snahu pre výchovu mládeže, pretože celá orientácia bola len na I. mužstvo dospelých a preto výsledok sa dostavil vo forme stagnácie futbalu v Brvništi. Poučenie pre budúcnosť, žiaľ i v tomto období je situácia rovnaká.

Stagnácia futbalu trvala dva roky. Až na jeseň 1972 sa TJ Slovan Brvnište znovu prihlasuje do IV. triedy. Znovu začíname. Po roku postupuje Slovan do III. triedy, v ktorej mužstvo hrá so striedavými úspechmi až do roku 1978.

Vtedy sa Brvnište stáva víťazom III. triedy "B" s náskokom 10 bodov pred druhým TJ Moštenec a postupuje znovu do "okresnej ligy". V ročníku 1978-1979 sa umiestňujeme na 9. mieste, o rok neskôr na 10. mieste. Ročník 1980-1981 znamená pre futbalistov 7. miesto. Ročník 1981-1982 je úspešnejší.

Roky veľkých úspechov telovýchovy v Brvništi boli dielom funkcionárskeho aktívu v oddieloch pod vedením výboru telovýchovnej jednoty, ktorý pracoval systematicky podľa plánu práce, riešil problémy jednotlivých oddielov v snahe udržať a zveľaďovať telovýchovu v Brvništi na masovej základni. Na škodu veci bolo však u niektorých funkcionárov v oddieloch, že nepochopili význam a poslanie ČSZTV o rozvoj masovej telovýchovy.

Dobrovoľná práca a úspechy športov v Brvništi boli ocenené rôznymi vyznamenaniami od orgánov ČSZT.

Ďakujeme všetkých, čo sa zaslúžili o úspechy našej TJ za jej takmer 90 ročné trvanie. Najmä funkcionárom a aktívnym futbalistom Jakubovi Kuchárikovi, Rudolfovi Jágrikovi, Ľudovítovi Španihelovi, Filipovi Čapliarovi, Jezefovi Šukovi, Stanislavovi Gáboríkovi, Gustávovi Hajčíkovi, Urbanovi Banincovi, Karolovi Santusovi, Vialiamovi Počiatkovi, Štefanovi Šukovi, Ľudovítovi Mikušíkovi, Ondrejovi Ponošovi, Štefanovi Gáborikovi, Michalovi Miniarikovi, Vasilovi Počiatkovi, Vincentovi Pacúchovi, Jánovi Galajdovi, Róbertovi Šupolíkovi, Štefanovi Smädišovi, Alfonzovi Siskovi, Pavlovi Pozníkovi, Karolovi Počiatkovi, Jozefovi Rogovi, Ľubošovi Jurdíkovi, Ferdinandovi Šištíkovi, Pavlovi Chmulíkovi, Jaroslavovi Babiarovi, Ivanovi a Jozefovi Chovančíkovcom, Michalovi Kukučkovi, Klementovi Šterdasovi a ďalším nemenovaným.